MDŽ a darčeky od detí

Patrím k strednej generácii, ktorá si pamätá veľké oslavy MDŽ aj v práci. Zamestnávateľ nám oznámil deň konania oslavy na počesť nás, žien. Každá žena a slečna dostala kvetinku. Zabezpečené bolo občerstvenie a niekedy aj hudba. Oslavovalo sa niekedy aj do neskorých nočných, či ranných hodín. A väčšinou muži.

Ale o tomto nechcem písať. Pre mňa to bolo niečo druhoradé. Vždy som sa tešila na darčeky, ktoré mi vyrobia deti. Začalo sa to darčekmi, vyrábanými v predškolských zariadeniach. Väčšinou boli vyrábané z papiera. Vystrihnuté srdiečko, veselo pomaľované, s prianím úhľadne napísaným pani učiteľkou. Počas školských rokov boli darčeky v plnej „réžii detí“. Či to boli papierové pozdravy s nalepenými pohľadnicami kvetín alebo básničky zložené deťmi len pre mňa. Dostala som aj náhrdelník z cestovín navlečených na šnúrke :-) Neskôr, keď deti navštevovali strednú alebo vysokú školu som dostávala darčeky, ktoré kupovali z našetreného vreckového. Dostala som obľúbenú sladkosť, nádherný kvet, sošku, sviečku alebo knihu. Pamätná je malá knižočka „Keby maminky boli kvetinky … odtrhnem si teba“. Na sviatok si spomenú aj v tomto období. Syn, ktorý žije a pracuje v zahraničí vždy zatelefonuje a dcéra príde s darčekom. V tento deň cítim viac ako po iné dni, že mám deti, s ktorými sme tak zvláštne prepojení :-)
Všetky vyrobené darčeky od predškolských čias mám starostlivo odložené. Raz za čas máme nostalgické chvíľky a keď sme spolu všetci doma, tak si „výtvory“ pozeráme. Aj sa nasmejeme, keď deti chcú aby som sa darčekov, ktoré sa im nepozdávajú, zbavila. Ale pre mňa majú nevyčísliteľnú hodnotu. Pri niektorých si spomeniem aj na príhody, ktoré sú s nimi spojené. Ale hlavne mi pripomínajú chvíle, keď moje dospelé a úspešné deti boli aj malými deťmi. Deťom stále vŕta v hlave, že pri sťahovaní ( a bolo to 3x) som sa „zbavila“ nepotrebných vecí a ich vyrobené darčeky mám stále so sebou. Ale to pochopia až vtedy, keď budú rodičmi a budú mať také úžasné deti, ako mám ja :-)

 

Zdieľať článok na Facebook